Hrad Beckov
Autor: Creative Commons License Kurt Bauschardt
  • Hrad Beckov / Autor: Creative Commons License Kurt Bauschardt

    Stredoveké mestečko Beckov leží na západnom úpätí Považského Inovca. História Beckova je nerozlučne spätá s Beckovským hradom – národnou kultúrnou pamiatkou. Osídlenie hradného návršia od neskorolaténskej doby bolo pravdepodobne neprerušené, v 9.a 10. storočí tu už stálo veľkomoravské hradisko. Ako „Castrum Blundus“ sa spomína v správe neznámeho notára Belu III. z konca 12. storočia. Najstaršia písomná správa je z roku 1208. Kamenný hrad sa objavuje po vpáde krymských Tatárov v polovici 13. storočia.

    História hradu Beckov

    >
    Najstaršiu kamennú pevnosť, postavenú na plošine vrcholu brala, tvorilo mohutné kamenné opevnenie po celom obvode plošiny. Jadrom hradu bol palác, postavený na najsevernejšom, najvyššie položenom mieste a do opevnenia vtiahnutá obranná veža na južnej prístupovej časti hradu. Severný palác mal tri okná. Do paláca sa vstupovalo z východnej strany, z dnešného východného traktu severného paláca, ktorý v prvej etape tvoril akýsi dvorec pred vstupom do obytnej časti.

    Vstup do pevnosti bol na juhu. Spôsob prístupu na bralo, s kolmými múrmi zo všetkých strán, v najstarších etapách nie je preukázateľný, čo bolo zrejme dôvodom jeho nedobytnosti.

    V 13. storočí, za Matúša Čáka, bol hrad doplnený o mnohé pevnostné stavby. Na hornom hrade sa dominantne týčila mohutná obranná veža – donjon, prístupná z 1. Poschodia na severnej strane. Hrad bol rozšírený o dolné nádvorie. Pre nedobytnosť hradu bolo potrebné vybudovať aj hradnú studňu. Iba na obranu studne, situovanej v najspodnejšej časti brala na severnej strane, bolo opevnenie dolného hradu vybudované až k úpätiu brala. Na juhovýchode bola vybudovaná predsunutá samostatne stojaca otvorená veža na pozorovanie prístupovej cesty.

    Zásadná prestavba hradu sa uskutočnila na prelome 14. a 15. storočia, keď hrad patril Stiborovcom. Stibor I. prestaval pôvodnú pevnosť na prepychové panské sídlo. Severnú časť horného hradu prebudoval na obytné sídlo pána hradu a prispôsobil jeho pôvodnú architektúru novým prvkom podľa vzoru talianskych kastelov s centrálnym nádvorím, okolo ktorého stáli jednotlivé reprezentačné stavby. Celý horný hrad rozdelil priečnym palácom na hornú – reprezentačnú, dolnú – obrannú časť a v strede boli hospodárske stavby ( komory, zásobárne )

    Po stiborovskej prestavbe sa vchádzalo na hrad v juhovýchodnej časti, pri pôvodnej vysunutej bašte, od ktorej vedie opevnenie po celom obvode dolného hradu až k vstupnej veži. Staršie opevnenie zvýšil a ukončil cimburím. Z predhradia do dolného nádvoria sa prechádzalo hrubým múrom a portálom s vysokým lomeným oblúkom po padacom moste. Nad bránou bola ochodza.

    Južnú časť horného hradu, venovanú prevažne obrane, doplnil ďalšími tromi obrannými vežami. K pôvodnému opevneniu na západnej strane pristaval palác, ktorý mal reprezentačný charakter. V suterénoch tohto paláca boli strieľne do južnej časti hradu. Prispôsobiť pôvodný pôdorys hradu novým požiadavkám nebolo v tejto dobe ľahké. Riešil to tak, že okolo centrálneho nádvoria vybudovali stavby, na východnej strane vystavali kaplnku. Pre nedostatok priestoru museli vybúrať časť opevnenia na východnej strane a vysunúť zaň apsidu. V línii pôvodného opevnenia bol vybudovaný základ pre mohutný oltár. Priečelie kaplnky, vyzdobené maliarsky, ale najmä plasticky, bolo na tie časy veľkým prínosom. Bohato zdobený vstupný portál z nádvoria bol ukončený tympanónom so stiborovským znakom. Prvýkrát sa u nás použil svetský motív na sakrálnej stavbe.

    Kaplnka budovaná na gotickom pôdoryse, má zvyšky sieťovej rebrovej klenby s konzolami a maskami, v špaletách okien sú fragmenty pôvodných neskorogotických a renesančných nástenných malieb. Na oltári v kaplnke bola umiestnená gotická plastika – krásna madona, ktorá sa vyrovnala tým najkrajším v Európe. V súčasnosti sa táto 1,80 m vysoká plastika nachádza v Koryčanoch na Morave a známa je ako zázračná a uzdravujúca „Čierna madona“.

    Celý hrad bol výrazne farebne vyzdobený, a to podľa funkčnosti jednotlivých stavieb. Kým reprezentačná časť používa prevažne zelenú – noblesnú farbu, hospodárske priestory a fasády sú biele – vápenné. Obranná časť hradu mala tehlovoružové zafarbenie.

    Po roku 1434, keď hrad prevzali Bánffyovci, sa na jeho dispozícii zmenilo len veľmi málo. Vstupnú časť doplnili o barbakán, na dolnom hrade vybudovali mohutnú delovú baštu. Západnú baštu na hornom hrade prebudovali na reprezentačný obytný priestor na poschodí.

    Z reprezentačných stavieb renesančná prestavba najviac zmenila západný palác. Pôvodné rovné stropy nahradili valené klenby, veľké gotické okná zamurovali a nahradili ich menšími, veľmi bohato plasticky zdobenými. Veľké gotické priestory rozčlenili arkádovými oblúkmi. Vstup do paláca sa riešil z nádvoria do zvýšeného prízemia.

    Po vymretí Bánffyovcov hrad už nebol obývaný. Prechodne slúžil ako väzenie, avšak stavebné úpravy sa na ňom už neuskutočňovali.

    V súčasnosti je hrad čiastočne sprístupnený, vzhľadom na jeho pokračujúcu rekonštrukciu.

    Viac: http://www.skrz.sk/hrad-beckov—-a14-12521-sk.htm#ixzz1w3hgfXpF

27 februára, 2014
Naposledy aktualizované:
 
© 2024 tripo.sk 45 // 0,300s. //