Sprievodca Banská Štiavnica

Banská Štiavnica je jedným z najkrajších a historicky najzaujímavejších miest na Slovensku. V decembri roku 1993 bolo mesto ako jedno z prvých zapísané aj na zoznam historického dedičstva UNESCO .

História mesta je od nepämati spätá s baníctvom o čom svedčí jej erb, kde na modrom štáte nájdete nielen opevnenie, ale aj zlaté banské nástroje. Mestský erb sa zachoval na pečati z roku 1275 a patrí medzi najstaršie v Uhorsku.

Banskoštiavnický banský revír v ťažbe striebra od 13. Storočia až do konca 18. Storočia bol v niektorých obdobiach najproduktívnejší zo všetkých banských revírov v Európe a aj v ťažbe zlata patril k nadôležitejším producentom.

Mestské privilégiá boli Štiavnici udelené v roku 1238. Veľké prestavby zaznamenalo mesto v 16.storočí, keď boli dôležité stredoslovenské banské mestá ohrozované tureckou inváziou. Pod hrozbou tureckého nebezpečenstva bolo nútené prebudovať pôvodnú románsku baziliku na centrálnu protitureckú pevnosť – Starý hrad so zosilneným opevnením.
Mesto sa uzvrelo dvojitým pásom mohutného opevnenia s bránami na prístupových cestách, z ktorých sa dodnes zachovala len južná Piargská brána. V západnej časti nad mestom bola v rokoch 1564 – 71 postavená renesančná strážna bašta – Nový zámok. V jeho areáli boli rozmiestnené delá namierené na prístupové cesty k mestu.

Aj vďaka tomu Štiavnica nebola dobytá. V roku 1681 bol postavený symbol mesta – banská Klopačka. Do jej veže bolo zabudované klopacie zariadenie, ktorého klopaním sa zvolávali baníci do práce, či sa odprevádzali na poslednej ceste na pohreb. Dodnes v meste každú novú hodinu oznamuje trúbkar a zvuk Klopačky.

Popri neustálych úpravách strategického opevnenia mesta sa zveľadoval aj vzhľad verejných priestranstiev. Srdcom mesta je Námestie sv. Trojice obkolesené honosnými meštianskymi domami. V strede námestia sa vypína okázalý Morový stĺp so súsoším Sv. Trojice zo začiatku 18.storočia.

Medzi architektonické skvosty mesta, ktoré nájdete naozaj na každom kroku patria napríklad sakrálne stavby Kostol sv. Kataríny, Kostol Nanebovzatia Panny Márie, či Evanjelický kostol, ktoré nájdete v centre mesta.
Jednou z najznámejších miest Štiavnice, ktorá upúta vašu pozornosť pri vstupe do mesta je Banskoštiavnická kalvária – súbor sakrálnych stavieb citlivo zasadených do úžasnej prírodnej scenérie, ktorá obklopuje celé mesto.

Významným medzníkom v histórii mesta bolo zriadenie Baníckej akadémie v roku 1762. Bola to prvá vysoká škola technického charakteru na svete a Štiavnica sa stala centromrozvoja banskej vedt a techniky v celej Európe. Banícka akadémia sa neskôr zlúčila s Lesníckym inštitútom a vznikla tak Banícka a lesnícka akadémia. Tá do zrušenia v 60. Rokoch minulého storočia sídlila v impozantných priestoroch v dnešnej botanickej záhrade (horná botanická záhrada) nad mestom.

Práve vďaka jej študentom sa dodnes zachovala najrázovitejšia tradícia Štiavnice – študentský pochod mestom Salaander. Svojrázny prievod v dobových kostýmoch preslávený atmosférou zašlých baníckych čias, vás nachvíľu prenesie do čias dávno minulých.
Rozvoj baníctva pod mestom si neústále vyžadoval nové metódy dobývania rúd, čerpania vody a zdokonaľovania upravárenských zariadení. Banské stroje a zariadenia môžete dnes obdivovať v Banskom múzeu v prírode (skanzen), ktorého súčasťou je aj prehliadka viac ako 1,2 kilometrov dlhej štôlne Bartolomej.
Tá 40 metrov pod zemou dokumentuje spôsob ťažby drahých kovo. Do polovice 18.storočia bol v okolí mesta vybudovaný jedinečný banský vodohospodársky systém pozostávajúci zo 60 vodných nádrží – tajchov, ktoré boli navzájom pospájané zbernými jarkami – dodnes sa ich zachovalo 23.

Časť tohto systému sa zachoval dodnes – najznámejšie je napríklad Počúvadlianske jazero, Košpašské, Richňavské, Hodrušské vodné nádrže, či poeticky nazvané jazerá Vindšachta, Evička, či Klinger.
Tieto jazerá sú ako drahokamy zasadené do malebnej prírody Štiavnických vrchov s najvyšším Sitnom (1009 mnm) opradenými viacerými legendami.